Juan Diego Flórez - King of bel canto

Jeho vláčny hlas, ktorý s neuveriteľnou ľahkosťou a virtuóznou bravúrou prekonáva hranice vysokého cé, ho predurčuje predovšetkým pre interpretačne náročné diela predverdiovského belcanta – pre opery Rossiniho, Donizettiho a Belliniho. Juan Diego Flórez sa narodil 13. januára 1973 v Lime, hlavnom meste Peru. Vzťah k umeniu v ňom od detstva podporovali obaja rodičia – matka María Teresa aj otec Rubén Flórez, spevák špecializujúci sa na kreolské valčíky. Syn po ňom zdedil nielen vokálny talent, ale aj lásku k peruánskej a latinskoamerickej hudbe. K opere sa Juan Diego Flórez prepracúval postupne. Ako mladý chlapec sa venoval popovej a rockovej hudbe. Komponoval vlastné piesne a spieval ich naživo v piano baroch, ktoré navštevovali jeho rovesníci. V roku 1989 dokonca vyhral prvý ročník festivalu Pieseň za mier, naživo vysielaný celoštátnou televíziou. V roku 1990 nastúpil na štátne konzervatórium s úmyslom zdokonaliť sa v hudobnej teórii a kompozícii. Až tu sa začína formovať jeho vzťah ku klasickej hudbe. Rozhodujúcu úlohu zohralo Flórezovo účinkovanie v Coro Nacional Peru a hodiny spevu u jeho riaditeľa Andrésa Santa Maríu. Zbor mu sprostredkoval prvé neoceniteľné skúsenosti s vážnou hudbou vrátane práce so symfonickým orchestrom. V roku 1993 získal štipendium na prestížnom Curtis Institute of Music vo Philadelphii. Počas trojročného štúdia mal príležitosť spievať vo viacerých operných predstaveniach, čo bolo výbornou štartovacou pozíciou pre jeho nastávajúcu veľkolepú kariéru. V roku 1994 sa zoznámil s peruánskym tenoristom Ernestom Palaciom. Toto stretnutie malo pre ďalší umelecký život tenoristu rozhodujúci význam. Rady skúseného kolegu sa ukázali mimoriadne prospešnými, pod Palaciovým vedením sa hlas mladého speváka rýchlo rozvinul k obdivuhodnej ľahkosti a expresivite. Palacio pochopil vrodené vlastnosti Flórezovho materiálu, jeho flexibilitu a vzácnu danosť spievať aj najvyššie tóny bez námahy. Zrodil sa tenor predurčený pre belcantový repertoár, predovšetkým pre diela Rossiniho, čo si Palacio veľmi jasne uvedomoval a v týchto intenciách viedol ambície mladého umelca. V roku 1996 Flórez absolvoval v Bologni predspievanie pre Rossiniho operný festival, jedno z najvýznamnejších svetových letných podujatí, monotematicky zamerané na hudbu pesarského rodáka. Umelecký šéf Flóreza bez váhania obsadil do malej úlohy v Ricciardi e Zoraida. No osud chcel inak. V priebehu skúškového procesu, krátko pred začiatkom festivalu, náhle ochorel tenorista, ktorý mal spievať hlavný part v opere Matilde di Shabran. Organizátori zúfalo hľadali záskok pre interpretačne mimoriadne náročný part Corradina, ktorý navyše vonkoncom nepatrí medzi bežné čísla tenorového repertoáru. Riaditeľ festivalu Luigi Ferrari ponúkol príležitosť v tom čase len dvadsaťtriročnému Flórezovi. Nasledoval mimoriadne náročný, časovo zhutnený skúškový proces. Na jeho konci, 13. augusta 1996, stál frenetický úspech, ktorý Flóreza katapultoval medzi hviezdy prvej veľkosti. Vzápätí ho zahrnuli ponuky najvýznamnejších operných scén sveta, a to vrátane najslávnejšej z nich, milánskej La Scaly. V mekke opery debutoval 7. decembra 1996, otvárajúc sezónu v Gluckovej Armide pod vedením Riccarda Mutiho. Odvtedy sa predstavil na najvýznamnejších operných scénach, hudobných festivaloch i v koncertných sálach, pod vedením popredných dirigentov Roberta Abbada, Yvesa Abela, Riccarda Chaillyho, Gustava Dudamela, Daniela Gattiho, sira Johna Eliota Gardinera, Jamesa Levina, sira Nevilla Marrinera, Carla Rizziho, Christopha Rousseta a ďalších. Účinkoval v newyorskej Metropolitnej opere, londýnskej Covent Garden, viedenskej i mníchovskej Štátnej opere, na Salzburskom festivale, v operných domoch v Paríži, Ríme, Bologni, Palerme, Janove, Florencii, Turíne, Terste, Madride, Barcelone, Berlíne, Drážďanoch, Zürichu, na scénach Chicaga, Los Angeles, San Francisca či Washingtonu. K dnešnému dňu v repertoári Juana Diega Flóreza figuruje tridsaťdva titulov: Rossiniho Adelaide di Borgogna, Il barbiere di Siviglia, La Cenerentola, Le comte Ory, L‘italiana in Algeri, Matilde di Shabran, Otello, Semiramide, Il signor Bruschino, Il viaggio a Reims a Zelmira, Belliniho I Capuleti e i Montecchi, La sonnambula a I puritani, Donizettiho Alahor in Granata, Don Pasquale, Elisabetta, L‘elisir d‘amore, La fille du régiment a Maria Stuarda, Verdiho Falstaff a Rigoletto, Gluckova Armida a Orfeo ed Euridice, Martín y Solerov Il Tutore Burlato, Mozartov Mitridate, Paisiellova Nina, o sia La pazza per amore, Mayerbeerova L‘étoile du nord, Pucciniho Gianni Schicchi, Rotov Il Cappello di Paglia di Firenze, Lehárova Die lustige Witwe a Straussov Die Fledermaus. Kým donedávna jeho kalendáru dominoval Gioachino Rossini, momentálne sa s Juanom Diegom Flórezom možno najčastejšie stretnúť v dielach Gaetana Donizettiho. K Donizettiho Dcére pluku sa viaže – popri neobvyklom štarte v Pesare – zrejme najpopulárnejšia Flórezova historka. Tenorista sa zapísal do histórie La Scaly, keď opakovaním virtuóznej árie Ah, mes amis!, vyšperkovanej deviatimi vysokými cé, nechtiac rozbil trištvrte storočia dodržiavané tabu, zavedené slávnym dirigentom Arturom Toscaninim, ktorý v roku 1933 zakázal spevácke prídavky. Aktuálne preferovaným číslom umelcovho repertoáru je Nápoj lásky, s ktorým v októbri slávil triumf vo viedenskej Štátnej opere. K menovaným tridsiatim dvom titulom majú v blízkej dobe pribudnúť Bizetovi Lovci perál. Bohatá je aj Flórezova diskografia, pozostávajúca z ôsmich sólových albumov, dvanástich operných kompletov na CD, ďalších jedenástich na DVD a tiež siedmich albumov s kantátovým či oratoriálnym repertoárom. Väčšina z titulov vznikla v spolupráci s firmou DECCA, s ktorou umelec v roku 2001 podpísal exkluzívnu zmluvu. Sympatickým rysom Flórezovej osobnosti je mimoriadne hlboký a blízky vzťah k rodnej krajine. Je iniciátorom a dušou hudobno-výchovného projektu, inšpirovaného venezuelským programom El Sistema. Na tento účel založil v Peru nadáciu s cieľom podporiť v celej krajine vznik detských a mládežníckych orchestrov i speváckych zborov. Popri rozvoji hudobného života je hlavným zámerom projektu pomoc chudobným a ohrozeným mladým ľuďom, ktorí sú vystavovaní nebezpečenstvu drogovej závislosti, delikvencie, zneužívania či prostitúcie. A hoci mu Rakúsko v roku 2006 udelilo za umelecké zásluhy štátne občianstvo, nevzdal sa ani občianstva rodnej krajiny. Tá si svojho slávneho krajana vysoko váži, o čom svedčia viaceré ocenenia vrátane najvyššieho štátneho vyznamenania – Veľkého kríža „El Sol del Perú“. Juan Diego Flórez sa hudbe venuje nielen ako interpret, ale aj z pozície tvorcu. Od čias mladosti, keď písal popové a rockové piesne, až dodnes patrí komponovanie medzi jeho najväčšie koníčky. V roku 2007 uviedol Symfonický orchester ORF a zbor Wiener Sängerknaben (Viedenskí speváčikovia) vo viedenskom Konzerthause Flórezovu skladbu Huayna Peruano Navideño. Ďalšia skladba Santo dala názov najnovšiemu umelcovmu albumu, ktorý DECCA vydala v októbri 2010. Napísali o koncerte: Flórezova lekcia bel canta O bel cante sa u nás veľa hovorí, no pomenej vie. Nielen v zmysle speváckej techniky, ale aj tvorby. Tragické opery spred Verdiho sa donedávna nehrali a Rossiniho nepoznáme inak ako majstra buffy. Viac tu. Deset árií Juana Diega Flóreze Avízo k bratislavskému koncertu Juana Diega Flóreza, písané pre istý slovenský denník, som otvoril citáciou monológu Forda z Verdiho Falstaffa: „E sogno? O realta?“ Čítať meno v súčasnosti najžiadanejšieho bel cantového tenoristu na plagáte Slovenského národného divadla sa mi zdalo viac snom, než skutočnosťou. 3. február 2011 však všetky pochybnosti rozplynul. Agentúra Kapos, iniciátorka a spolu s SND hlavná organizátorka podujatia, splnila svoj sľub. Na pódium zaplnenej 900-miestnej sály novej budovy divadla vkročil „vysnený“ umelec. Viac tu.